Auriel Zbrklý

Meno: Auriel

Priezvisko: Zbrklý

Vek: 17 rokov

Dátum narodenia: 13. deň 4.cyklu. 1403. období

Národ: Dračie deti

Magická schopnosť: Hovorenie so zvieratami

Zbraň: sekera

Povaha: Aurielov prívlastok hovorí za všetko. Naozaj pre ničím dvakrát nerozmýšľa. Už odmala bol búrlivý a drzý a nikto ho nemiernil a tak si myslel, že je to úplne v poriadku. Kvôli svojej povahe od seba väčšinu ľudí odoženie a nebyť jeho schopnosti hovoriť so zvieratami, asi by sa z tej samoty načisto zbláznil. On totiž potrebuje spoločnosť, nech sa javí akokoľvek hrubo. Koná spontánne a tak sa ľahko môže stať, že sa v zhone na ulici jednoducho zarozpráva s túlavou mačkou alebo drozdom. Má dosť veľkú silu a je obratný, šplhať po stromoch mu tiež nerobí problém. Nosí voľné kimono a bosé nohy. Svojou úprimnosťou a ironickými poznámkami vie pekne skaziť deň, čo platí aj pri jeho tvrdohlavosti. Pôsobí, akoby sa nebál ničoho a nikoho.

Životný sen: Stať sa najlepším bojovníkom na obrade Zarater.

Popis a obrázok vzhľadu: Neobvyklé modré vlasy - svoju pýchu má Auriel dlhé asi po plecia. Tvár má celkom úzku a štica modrých vlasov mu zasahuje až na čelo. Nemá však pocit, že by si ju musel zopnúť, alebo nedajbože ostrihať. Obočie má celkom tenké a oči má prenikavo zelené. Uši mu dosť odstávajú, za to sa však nehanbí. Vlasy má začesané za ušami. Niekedy ho vidíte s maskou, ktorú ale nosí na tvári len vo výnimočných prípadoch, inak ju má ako ozdobu. Najčastejšie mu na tvári vidíte buď drzý a vyzývavý výraz, alebo proste totálnu nudu. Je celkom bledý. Má vysokú a atletickú postavu. Nosieva voľné kimono s modrým vrchom a čiernymi nohavicami. Očné zuby má trochu zahnuté dozadu. Často má pri sebe aspoň jedno zviera.

Doplňujúce informácie: Auriel sa narodil ako prvý syn krotiteľovi drakojašterov Rylarthovi a zberateľke byliniek Prazaen. Jeho rodičia boli dosť chudobní a bývali v malej chatrči v Horách. Bolo to do najbližšieho mesta dosť ďaleko, chodievali tam len predávať to, čo nazbierali, takže bolo jasné, že Auriel o škole môže tak snívať. Odmala bol často sám a jediné, čo mu ako trojročnému zostávalo, bolo behať a skákať všade vonku a skúšať všetko bez žiadnych obmedzení. Tak sa formovala jeho divá a neskrotná povaha.

Neďaleko od Hôr sa nachádzal Hubový les, akm Auriel ako sedemročný chodieval s jeho matkou a sestrou zbierať bylinky a huby, ktoré predávali na predmestí Tarielu. Hubový les Auriela vždy úplne fascinoval. Bolo tam toho veľa na skúmanie a hlavne tam bolo plno rôznych zvierat. Auriel sa nebál ani jedného, a tak sa odlúčil od matky a sestry a po chvíli pobiehania medzi kríkmi našiel niečo dosť roztomilé - zvieratko s leopardími škvrnami veľké ako zajac, ktorého srsť bola na dotyk ako plyšová. Auriel si k nemu sadol a začal sa s ním hrať - hádzal mu vetvičky, alebo mu dovolil loziť mu po pleciach a po chrbte. Zanedlho sa to zvieratko ozvalo detským hlasom. Povedalo mu, že by mal ísť, pretože bude večer a nechcel by vidieť, čo sa tu večer preháňa. To ho už volali aj matka a sestra, a tak Auriel nechal tvorčeka v lese a bežal s nimi domov.

To, že sa rozprával s divým zvieraťom si nechal doma pre seba. S rodičmi sa veľmi nerozprával, tým skôr, že boli často preč a mal na krku aj svoju sestru. Jedinou útechou mu bolo, že rodičia už trochu zbohatli a rozhodli sa dať jeho sestru do školy do Tarielu. Divocha ako Auriel sa rozhodli nechať radšej doma, nestáli totiž o problémy. A tak mal Auriel ešte dosť veľa času na túlanie sa lesom, objavovanie neznámeho, rozprávanie sa so zvieratami a vôbec. Ako desať ročný sa z domu zvykol vypariť aj na týždeň a vrátiť sa doráňaný, unavený a ešte viac divý ako predtým.

Keď mal trinásť, prvý raz sa sám dostal na predmestie Tarielu. To všetko ho úplne uchvátilo - svetlá, stánky, jedlo, ľudia, zvieratá a tak ďalej. Niečo takéto ešte nikdy nevidel. Vypustil z hlavy všetko, čo ho doteraz trápilo Naradostene sa rozbehol cez mestské brány ďalej a ďalej. Keď videl všetky tie úžasné veci ktoré boli v stánkoch a obchodoch, ľutoval, že nemá ani dragon. Čoskoro sa v jednej zapadnutej uličke stretol s nejakými chalanmi, asi tak starými ako on. Začali si z neho uťahovať, predsa len Auriel nenosil to najkrajšie a najčistejšie oblečenie. Netrvalo dlho a rozpútala sa bitka. Auriel sa bil ako drak, z tých, ktorí tam boli, zostal len dvaja. Tí si povedali, že radšej sa nebudú pliesť do bitky a rýchlo sa stratili.

Keď mal Auriel 16 rokov, často sa vytrácal do mesta, ale stále bolo jeho hlavnou záľubou behať po lesoch a horách a jeho najbližšími boli práve divé tvory. Sestre sa v štúdiu darilo a vďaka nej sa životná úroveň rodiny o niečo zlepšila. Aurielovi rodičia začali uvažovať o tom, že sa presťahujú bližšie k Eremiasu. Auriel od niektorých chalanov v Tarieli vedel, že Eremias je hlavné mesto. Síce tam ešte nikto z nich nebol, a tým pádom nevedel aké to tam je, ale Aurielovi sa tam aj tak nechcelo. Mal tu svoj život svoje všetko a úplne nesúhlasil s tým, aby niekam šiel. Keď sa teda jeho rodičia so sestrou jedného rána vydali na cestu do Eremiasu Auriel sa schoval v lese a len sledoval ako odchádzajú.

Chatrč v horách teda zostala jemu. Aj tak tam chodil len občas spávať, všetok svoj čas trávil buď vonku v lesoch alebo v Tarieli s jeho bandou, ktorí sa ho skôr báli, než by s ním chceli byť. Táto jeho banda sa väčšinou len flákala po meste a okolo, občas niekoho zmlátili alebo niekomu niečo vzali bez opýtania sa. Auriela takýto život bavil. Na rodinu si ani veľmi nespomínal, pochyboval, že si oni pamätajú jeho. Pár dní po jeho sedemnástich narodeninách sa dozvedel o akomsi obrade Zarater, kde sa bojuje o najlepšieho bojovníka. A ako by mohol niečo také zmeškať?